Vývoj spoločnosti

   Pre pochopenie súčasného stavu a ďalšieho smerovania našej spoločnosti sa musíme pozrieť ako sa spoločnosť vyvíjala. Podľa Gllenera, Lenskiho a Giddensa (2001) bola prvou spoločnosť lovcov a zberačov, ktorá vyvr­cholila neolitickou revolúciou. Táto prvá forma ľudskej spoločnosti trvala zrejme stotisíce rokov. Vystriedala ju agrárna spoloč­nosť založená na vlastníctve pôdy a dobytka, ktorá trvala 3- 10 tisíc rokov. Agrárna spoločnosť sa zmenila na industriálnu spoločnosť industriálnou revolúciou. V indust­riálnej spoločnosti boli v popredí záujmu suroviny, vý­robné prostriedky a práca, teda kapitál. Trvala už len asi 200 - 250 rokov. Všetky tieto typy spoločností boli založené prevažne na využívaní fyzickej práce. Informačnou a vedo­mostnou revolúciou sa tento typ spoločnosti prehupol v období 60. až 80.  rokov 20. storočia do post-industriálnej spo­ločnosti, ktorá sa v súčasnosti transformuje na tzv. spoločnosť vedenia „knowledge society“ alebo „knowledge-based economy“ (Veselý, 2008). Kľúčovým prvkom produkcie „knowledge society“ sú informácie, znalosti a poznanie. Namiesto fyzickej práce nastupuje práca duševná a na­miesto manuálnej zručnosti sú potrebné symbolické a abstraktné schopnosti. Úspech a moc sú v tejto spoločnosti založené na informáciách a poznaní.  Nebývalou rýchlosťou sa roz­víjajú ICT (informačné a komunikačné technológie), ktoré sa niekedy označujú ako infraštruktúry II. rádu. ICT sú chápané ako historicky ojedinelý nástroj transmisie poznatkov, umožňujúci doteraz nevídanú komunikáciu medzi ľuďmi (Veselý, 2008).

Charakteristika súčasnej spoločnosti

   Hobsbawn charakterizoval svet v roku 1994 ako „svet bez oporných bodov, ktorý kĺže do nestability a krízy“. Dnes sme naozaj svedkami ekonomickej krízy, náboženských nepokojov, rasovej neznášanlivosti, politickej nestability a mnohých ďalších nežiaducich celospo­ločenských javov a to aj v krajinách, ktoré sa javili stabili­zované a bezproblémové (Černý, 2008). Znakom doby je rôznorodá škála deviácií a odklonov tzv. normalita nenorma­li­ty, pričom hranica medzi deviantným a nedeviantným správaním je čoraz menej ostrá (Urban, 2008a, 2008b). Fukuya­ma (2006) hovorí o „veľkom rozvrate“, pretože v súčas­nej spoločnosti jasne pozoruje sociálnu dezintegráciu, rozvrat hodnotového systému, uvoľňovanie až rozpad rodinných väzieb, zníženie pocitu vzájomnej spolupatričnosti a zodpo­vednosti. Spoločnosť v mene individuálnej slobody neustále prevracia normy a pravidlá a nakoniec porušovanie pravi­diel sa stáva jediným pravidlom. Súčasná kultúra je preto novodobými sociológmi nazývaná aj kultúrou bezuzdného individualizmu (Šubrt, 2008). Rozvoj ICT svojimi možnosťami prispieva k šíreniu týchto negatívnych javov, ba v niek­torých prípadoch ich priamo umožňuje. Nahráva tomu aj rozpad rodiny, nedostatok času venovaný deťom, nedostatok kontroly a informovanosti rodičov o trávení voľného času detí.

Multitasking

Pre súčasnú spoločnosť je charakteristický tzv. multitasking (Hrdličková, 2009). Termín pochádza z oblasti ICT a znamená schopnosť systému vykonávať niekoľko operácií súčasne. Osvojili si ho aj sociálne vedy a psy­chológia, kde vyjadruje schopnosť človeka rýchlo presúvať pozornosť na striedajúce sa rôzne činnosti, ktoré spolu ne­súvisia. Niekedy sa tento spôsob fungovania nazýva aj „prepí­nanie“. Následkom multitaskingu sa u ľudí zvyšuje stres, zhoršuje sa ich pozornosť a zhoršuje sa kvalita krátkodobej pamäti. Pri potrebe častého multitaskingu sú týmito násled­kami ohrozené hlavne deti. Multitasking mení spôsob učenia u detí a celkovo učenie zhoršuje. Potrebe multitaskingu sú často vystavení ľudia v riadiacich profesiách. V konečnom dôsledku sa neušetrí čas, dochádza k nižšej efektivite vý­konu, spomaleniu produktivity a negatívnemu ovplyvneniu medziľudských vzťahov.

Mladá generácia

Mládež môže byť len taká, aká je dnešná spoločnosť, pretože „všetci sme deťmi svojej doby...“. Dnešné deti skôr dospievajú, ale vyskytuje sa u nich viac hedo­nizmu, narcizmu, konzumovania a zvýšená tendencia manipulovať s okolím. Mladí ľudia majú prirodzene väčší sklon k rizikovému experimentovaniu, no na pozadí vý­voja dnešnej spoločnosti sa tento sklon nevídane podporuje a zosilňuje. Na druhej strane je menšia ochota konať zod­povedne, menej odhodlania prekonávať prekážky či znášať nepohodu a nepríjemné situácie. Podľa Urbana (2008) sa spoločnosť „infantilizuje“. Mladý človek v procese socializácie je odkázaný na vzory, ktoré mu spoločnosť sprostred­kuje. Keďže tieto vzory sú veľmi rozporuplné, nejednoz­načné a s často protichodnými vlastnosťami, mnoho mladých ľudí má problémy v zaradení sa do spoločnosti. Môže nas­tať kríza osobnej identity – v rovine človeka ako indivídua, ale aj v rovine príslušnosti k určitej sociálne definovanej sku­pine (Bernard, 2008). Stáva sa, že mladý človek napodobuje život niekoho iného, čo vedie k rozporu medzi identitou a autenticitou. Podľa Bergera a Luckmana (1999) môže mať moderný človek problém integrovať heterogenitu svojej doby a premietnuť do nej zmysel a poriadok.

ICT

   Podľa Mooreovho zákona sa výkon počítačov zdvojnásobuje v priebehu 18 až 24 mesiacov. Rýchlo sa rozširujú možnosti a aplikácie PC, mobilov, internetu, TV - takže ich funkcie splývajú a hovoríme o multimédiách. Sú čoraz menšie a ľahšie, takže ich ľudia môžu mať stále so sebou. Nastal rozmach sociálnych sietí, hier (RPG, MUD atď .), máme 3D TV, tablety, i-Pody, elektronické čítačky, 3G mobily, navigácie, AVS prístroje, dokážeme vytvo­riť  Avatara vo virtuálnom svete..Každý týždeň sa objaví na trhu niekoľko elektronických noviniek. Tempo zásadných technických zmien sa stupňuje. Niektorým ľuďom to vyhovuje, pre iných je to šok. Elektronické médiá – či už si to dokážeme pripustiť, alebo nie – pretvárajú podstatu nášho života. Hmotné a reálne sa prelína so simulovaným. Televízia a internet svet nielen ukazuje, ale aj do istej miery definuje to, aký je (Klimeš, 2009). Baudrillard (2008) upoz­orňuje, že sa takto vytvára nový typ reality – hyperrealita. Pritom máme tendenciu podceňovať informáciu obsiahnutú napríklad v drastickej scéne sledovanej v TV či prehráva­nej pri PC hrách len preto, „že to nie je skutočné“. Neu­vedomujeme si dostatočne, že scéna, ktorá je nevhodná pre deti v realite, zostáva nevhodná, aj keď ju sledujú v TV či na PC. Hlavne menšie deti často nerozlišujú realitu od hry. Nebezpečné je aj množstvo informácií, ktoré sa na nás dos­lova valia zo všetkých strán. Nadmerná stimulácia – či už požiadavkou multitaskingu, alebo množstvom a komplex­nosťou informácií znamená zaťažkávaciu skúšku ľudských adap­tačnýchschopností (Toffler, 1992). Nadmerné užívanie ICT môže narušovať vzťah človeka k okolitému svetu. Môže sa vyskytnúť tendencia orientovať sa na krátkodo­bosť a dočasnosť – akoby všetky veci boli len na jedno pou­žitie. Dochádza k poklesu ľudskosti – humanity, ICT umož­ňujú „neexistenciu ľudí s menom a tvárou“. Nemalé je aj riziko rozvoja závislostí na procesoch, hlavne závislosti na komunikačných médiách, pričom sa počítač a jeho mož­nosti využitia stávajú bránou k týmto procesom (Frouzová,2008; Vančíková a spol., 2012).

Internet

    Cieľom článku je upozorniť na riziká ICT, preto sa tu nebudeme venovať užitočným a kladným stránkam, ktoré internet nesporne má. Je však aj „rizikovým“ médiom. Umožňuje šírenie a „zdie ľanie “deviácii–hlavne šikany, mobbingu, pornografie, pedofílie, tzv. kyber­sexu, ba dokonca kanibalizmu (známych je niekoľko prí­padov v EÚ). Antisociálne založeným osobnostiam jenástrojom na realizáciu podvodov. Cez internet sa obchoduje s novými drogami, ktoré sa predávajú pod značkami nevinne znejúcich názvov (sol  do kúpeľa, koreniny, špeciálne hnojivo a pod.), nehovoriac už o šírení návodov na užívanie drog či dokonca ich výrobu alebo pestovanie. Internet umožňuje šírenie neoverených a preto aj potenciálne zavádzajúcich a nebezpečných informácií. Mnohé z týchto informácii môžu deformovať postoje a svetonázor mladého človeka a tým ovplyvňovať negatívne jeho fungovanie v spoločnosti. In­formácie sa môžu stať aj inšpiráciou k napodobovaniu. Rizi­kové návykové správanie s potenciálom rozvoja závislosti sa môže cez internet realizovať a rozvíjať (patologické hráčs­tvo, stávkovanie, shopoholizmus, bankoholizmus, závislosť na internete samom, chatovaní, surfovaní, sociálnych sie­ťach ...).

   Prvá rozsiahlejšia práca o patologickom zneužívaní internetu vyšla v roku 1998 v USA od Youngovej a označuje túto poruchu názvom Pathological Internet Use (Frouzová,2008). Ale už dva roky predtým Goldberg (1996) opísal „internetovú závislostnú poruchu“. V návrhoch pre piate vydanie DSM klasifikácie sa spomína termín „Cyber Disorders“, kde ako jeden z následkov je uvedená aj smrť súvisiaca s používaním internetu („kolaps zo spánkovej deprivácie alebo nedostatku starostlivosti, samovražda zo stresu pri „existencii na sieti“...) (Frouzová, 2008). Je nesporné, že pasívne sledovanie médií či nadmerné užíva­nie ICT prináša časom nemalé problémy nielen v oblasti psy­chického zdravia, ale aj somatického, v širších súvislostiach aj v oblasti sociálnej a spirituálnej. Používanie nových ICT a praktický spôsob ich využívania v domácnostiach mení vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Napríklad TV prijímač v detskej izbe znamená stratu mož nosti baviť sa o spoločne pozeranom prog­rame. V časoch, keď jedna domácnosť vlastnila jeden televízor, bolo spoločné sledovanie TV miestom sociálnej interakcie a výmeny názorov (Klimeš, 2009). ICT vzďaľuje „svety“ rodičov a detí, nakoľko deti sú často vzdelanejšie v tejto ob­lasti a rodičia zaostávajú. Ak rodič nerozumie a nepoužíva PC, internet, Facebook, stráca možnosť zdieľania a výmeny informácii o tejto oblasti a do istej miery aj možnosť kon­troly. Deťom ICT naopak umožňujú vymknúť sa kontrole rodičov. Týka sa to oblasti kontaktov, dieťa telefonuje, cha­tuje a zverejňuje intímne informácie o sebe alebo aj o ro­dine bez kontroly rodičmi a môže tak naraziť na rizikové osoby hlavne na sociálnych sieťach. Rodičia často nemajú preh­ľad, aké informácie deti vyhľadávajú, aké záujmy si uspokojujú cez internet, aké programy (seriály, filmy a pod. ) sledujú on-line. Hranie hier na PC môže mať závažný dopad na správanie. Hráč sa môže v rámci hry stať brutálnym zabijakom a vir -tuálna hra môže spustiť intervenciu v skutoč­nom svete. Mladí ľudia alebo deti môžu mať tendenciu nachádzať vzory pre svoje správanie a fungovanie v reálnom svete v postavách z hier, virtuálneho „života“ alebo v inter­netových kamarátoch, ktorí ani nemusia byť autentickí. Ne­bezpečný môže byť proces učenia napodobovaním týchto vzorov.

Sociálne siete

   Na pohľad vtipne znejúce heslo “ak nie si na Facebooku, tak neexistuješ“, sa stalo pre väčšinu mladých ľudí faktom. Je až zarážajúce, aký sociálny tlak sa vyvíja na jedinca, ktorý nie je ochotný pripojiť sa k väčšine a zdieľať „Facebookovú existenciu“. Priatelia, s ktorými si zvykol predtým „pokecať“ vonku, ho vyzývajú mailom, a ak neodpovie...nezdieľa... čo vlastne? Fotky, zážitky, komen­táre, denník, diskusiu o čomkoľvek – teda to, čo vždy bolo základom medziľudského kontaktu zoči-voči. Ľudia „la­pení“ do sociálnej siete sedia doma, namiesto aby išli von, a komunikujú prostredníctvom umelého média s pria­teľmi, s ktorými sa predtým reálne stretávali a ktorí možno bývajú len za rohom. Postupne sa izolujú. Možnosť vytvárať si svoj vlastný obraz umožňuje skreslenie skutočnosti, alebo dokonca vedomé vytvorenie iného obrazu. Muž sa môže vydávať za ženu, starý chlap na chlapca. Preto je internet s možnosťou sociálnych sietí nazývaný aj „narcistické mé­dium“. Možnosť anonymity oslabuje autocenzúru a môže vy­volať u niektorýchtypov osobností tzv flaming –teda odbrzdenosť a impulzivitu v emocionálnom prejave. Táto porucha sa najprv objavuje napr. v písomnom prejave pri chatovaní, neskôr je jej následkom aj agresívne správanie, neprime­rané fantazírovanie až disociácie (Frouzová, 2008). Nadmerný čas strávený pri ICT a hlavne na sociálnych sieťach na úkor skutočného žitia a skutočných medziľudských interakcií zužuje možnosti osobnost­ného rozvoja, znižuje sa schopnosť empatie a redukujú sa možnosti voľby. Skúsenosti nie sú nadobúdané v reálnych ži­votných situáciách. Viazne reálna komunikácia s priateľmi a rodinou, preto sa oslabujú komunikačné a vyjadrovacie schopnosti a sociálne kompetencie. Jednotlivec môže získať fa­lošný pocit kontroly a vlastnej významnosti. Dlhodobé zauja­tie ICT môže viesť až k zanedbávaniu základnej starostli­vosti o seba, svoje telo, hygienu, stravovanie až do štádia tzv. elektronickej mŕtvoly (Frouzová, 2008). Rozvíjajú sa rôzne typy závislosti na procesoch, ktoré často znamenajú závažné duševné poruchy.

Varovné príznaky

   Je smutnou realitou, že rodičia, partneri alebo deti či iní rodinní príslušníci si všimnú ťažkosti spojené s nadmerným používaním ICT často až vtedy, keď sa vys­kytnú alarmujúce a veľmi závažné následky. Aj v prípade týchto porúch platí, že čím skôr sa riešia, tým lepšie. Preto by širšia verejnosť ale hlavne rodičia mali byť oboznámení s varovnými príznakmi. Medzi najčastejšie varovné príz­naky patria:

1. Jedinec stále viac času trávi pri PC či s inou ICT.

2. Podráždene ba často až agresívne reaguje na vyrušenie.

3. Nevenuje sa iným aktivitám a záujmom - tak ako to bolo predtým.

4. Začína klamať, ak niekto poukazuje napr. na dĺžku času strávenú pri PC (napr. že si robí domáce úlohy, hľadá niečo do školy, do práce, simuluje chorobu, aby mo­hol zostať doma a pod.).

5. Izoluje sa od sociálnych kontaktov.

6. Rýchlo, automaticky a bez záujmu vykonáva bežné činnosti napr. jedenie či umývanie, aby sa čím skôr vrátil k PC.

7. Nosí si jedlo a nápoje do izby.

8. Nespí, svieti dlho do noci.

 

Opatrenia, prevencia

   Celospoločenská prevencia nežiaducich nás­ledkov ICT viazne, resp. v tej to konkrétnej oblasti sa za­tiaľ len rozbieha. Hlavné ťažisko je na rodine a škole. Predov­šetkým správna výchova a prístup, vlastný príklad ro­dičov a dobré vzťahy s deťmi znižujú riziká zo zneužívania ICT. Je nutné zlepšovať vzťahy v rodine a tráviť viac času s deťmi, zdieľať svoje názory, postoje, zážitky, jednoducho viac komunikovať. Vytvoriť v rodine prostredie dôvery a bezpečia. Pozitívne motivovať deti k inej činnosti, prefe­rovať pohyb a šport a aktivity, ktoré sa vykonávajú vonku, edukovať o rizikách, spolupracovať v tomto ohľade so školou. Rodič môže vymedziť rozsah používania PC, využiť možnosti nazablokovanie nevhodných stránok, kontrolo­vať históriu, samozrejme toto predpokladá, že je aspoň bežným užívateľom PC. Od malička vytvárať v tomto smere u detí žiaduce a primerané postoje. Psychológ J. Klimeš (2009) odporúča napríklad ohľadne TV tieto opatrenia: žiadna TV v detskej izbe, televízor sa nemá púšťať ako kulisa, sle­dovať denne jeden program, rozprávať sa s deťmi o tom, čo sledovali v TV a čo si o tom myslia.

Záver

Technika, technológie a ICT sa ostatné roky rýchlo aplikujú do života bežného človeka. Prinášajú nové možnosti a využitia v práci i zábave, ale aj nové požia­davky na psychiku človeka a nemalé riziká. Nepodceňujme ich.

Literatúra

Benkovič, J.: Prednášky z KBT výcviku (vlastné poznámky).

Bernard, J.: Osobní identita v diskurzu spoločnosti pozdní moderny. In: Šubrt , J. a kol. : Soudobá sociologie II. (Teorie sociálního jednání a sociální struktury). Praha:  Karolinum, 2008, s. 123-127.

Černý, K.: Střet civilizací? In: Šubrt , J. a kol. : Soudobá sociologie III. (Diagnózy soudobých spoločností). Praha: Karolinum, 2008, s. 341 -360.

Frouzová, M.: Závislost na procesech. In: Kalina, K. a kol.: Základy klinické adiktologie. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 237-249.

Hrdličková, M.: Pět věcí najednou? To hravě zvládnu! Psychologie dnes, 12, 2009, s. 26-28.

Kalina, K. a kol.: Drogy a drogové závislosti – mezioborový přístup. Kapitoly 2/1 a 2/10.Praha: NMC/Úrad vlády ČR, 2003.

Klimeš, J.: Tele vize – škodná bedna. Psychologie dnes, 12, 2009, s. 5.

Ondrejkovič, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2009, 285 s.

Šubrt, J.: Proměnlivý charakter soudobých společností. In: Šubrt  J. a kol. Soudobá sociologie III.(Diagnózy soudobých spoločností). Praha: Karolinum, 2008, s. 9- 22.

Urban, L.: Globalizace. In: Šubrt , J. a kol. : Soudobá sociologie III. (Diagnózy soudobých spoločností). Praha: Karolinum, 2008a, s. 316 -341.

Urban, L.: O deviaci v současné společnosti. In:

Šubrt ,J.a kol. :Soudobá sociologie II. (Teorie sociálního jednání a sociální struktury). Praha: Karolinum, 2008b, s. 354- 391 .

Vančíková, J., Šedivá, G., Bednářová, A., Dóci, I., Strukanová, I.: Vplyv médií na psychiku detí: prehľad literatúry a prieskum. Psychiatria, psychoterapia, psychosomatika, 19, 2012, č. 2, s. 26-29.

Veselý, A.: Společnosť vědění. In: Šubrt , J. a kol. : Soudobá sociologie III. (Diagnózy soudobých spoločností). Praha: Karolinum, 2008, s. 64- 84.

 

 

Adresa pre korešpondenciu:

Prim. MUDr. S. Lúčna,

Klinika drogových závislostí SZU, Psychiatrická nemoc­nica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, Slovens­ká republika

 

Publikované jún 2016